O zadlžení Devína - história a súčasnosť
V posledných dňoch „prepukli“ v Devíne predvolebné boje, v ktorých sa šermuje aj zadlženosťou Devína a jej údajným odstraňovaním. Dlhú dobu sa už o samotnom vzniku zadlženostinehovorí, každý to akosi začal brať ako fakt, s ktorým sa „teraz už nedá nič robiť“.
Na začiatku súčasného volebného obdobia som bol poslancom miestneho zastupiteľstva v skupine okolo pána Paczelta. Ako ekonóm som si v zastupiteľstve zobral na starosť problematiku financií a ako prvú konkrétnu úlohu analýzu skutočného stavu mestskej časti, jej bilancie (záväzkov a pohľadávok) a návrhu možností finančnej sanácie Devína.
Podrobnú analýzu som spracoval hneď v priebehu prvých dvoch mesiacov od volieb, 2. februára 2003 ju mal starosta Paczelt na stole, pričom som prešiel všetky účtovné doklady mestskej časti od roku 1994 do roku 2002.
Veľmi stručne je možné povedať, že zadlžovanie Devína sa začalo v roku 1996, keď sa okolo starostu pána Novotného vytvorila skupina na čele s pánom Zvolenským a pánom Mornárom, ktorí chceli pod hlavičkou mestskej časti vyvíjať realitnú a developerskú činnosť. Ich cieľom bolo postupné skupovanie pozemkov, zadávanie architektonických štúdií s následnou výstavbou a konečným predajom za účelom vytvorenia profitu. Táto predstava už vo svojom zárodku bola postavená na slabých základoch, nakoľko išlo o celkovo asi miliardovú investíciu, ktorá bola za danej situácie vopred odsúdená na neúspech. Keďže na takéto projekty s vysokým stupňom naivity a neprofesionality mestská časť nebola schopná presvedčiť žiadnu banku k získaniu úveru, bola ako metóda získavania finančných zdrojov zvolená forma vystavovania zmeniek (dlžobných úpisov).
Prvá zmenka bola vo výške 1 mil. Sk, posledná vo výške 183 mil. Sk. Celkovo bolo vystavených 23 zmeniek na sumu 735 mil. Sk, a to v priebehu rokov 1997 až 2000. Zadlženie vzniklo jednoduchou formou, a to tak, že každá nasledujúca zmenka, ktorá bola spravidla vyššia ako predchádzajúca, splatila predchádzajúcu. Rozdiel peňazí bol použitý nasledovne: cca 20 – 30 % tvorili úroky, pričom išlo vždy o krátkodobé zmenky s vysokou úrokovou sadzbou. Časť peňazí sa použila na nákup pozemkov, časť peňazí na projekty a časť išla na réžie, ktoré boli neobyčajne vysoké, časť na výstavbu rodinných domov, ktoré sa nikdy nedostavali a išlo o vopred stratenú investíciu. Transféry sa robili na novovytvorenú spoločnosť Devín Holding, a. s., kde z prijatých peňazí boli platení zamestnanci, právnici, poradcovia, životné poistky, nájmy a rôzne iné náklady, pričom výsledky tejto práce boli spravidla bez prínosu. Dochádzalo k nekontrolovateľnému toku peňazí medzi mestskou časťou a touto spoločnosťou.
Podľa môjho názoru išlo o zjavné tunelovanie s trestnoprávnym dôsledkom, len s tým rozdielom, že sa nevyťahovali finančné prostriedky zo zdravej a bohatej firmy, ale sa vyťahovali peniaze požičané za drahé úroky, teda „tunelovalo sa na sekeru“.
Odpoveď na otázku, kam všetky tie peniaze išli, je v nasledovných číslach z rokov 1997 až 2002: úroky zaplatené 60 mil. Sk, spotreba v Devín Holdingu 56 mil. Sk, výkupy pozemkov 130 mil. Sk, stavebné práce 18 mil., projektové práce 13 mil. Sk. Pritom častokrát boli pozemky kupované za nereálne vysoké ceny a časť z nich bola aj obratom predaná za ceny nižšie. Stavebné práce boli realizované bez výberových konaní za neúmerné ceny. Požičané peniaze boli často vinkulované na bankovú úložku za trikrát nižší úrok, než za ktorý boli tie isté peniaze požičané. Môžeme sa len domnievať, čo starostu Novotného a riaditeľa Zvolenského viedlo k takémuto konaniu.
Peniaze boli zinkasované aj od budúcich majiteľov domov, ktorí tieto už nevideli. Rozostavané domy dodnes chátrajú nad Devínom.
Nezmyselne a úmyselne nehospodárne sa nakladalo s príliš draho získanými peniazmi, pričom značnú časť viny nesú aj veritelia, ktorí ľahkovážne mestskej časti peniaze požičali. Išlo o zjavne nereálne projekty, hoci mestská časť ako partner na prvý pohľad mohla pôsobiť seriózne. Jednoducho veritelia vôbec neanalyzovali projekty mestskej časti, na ktoré mali byť požičané peniaze použité. Nepreverili si skutočnú bonitu dlžníka a rizikovosť pôžičky, pričom boli asi motivovaní neúmerne vysokým zúročením svojich pôžičiek. Tým, že prvé zmenky boli nasledujúcimi uhrádzané, došlo k tomu, že sa dospelo až k takým obrovským dlžným čiastkam. Podobnú metódu s rovnakým efektom používala aj smutne známa spoločnosť BMG Invest.
Touto metódou sa na jednej strane podarilo kúpiť cca 241.000 m2 pozemkov, na druhej strane tento spôsob viedol k čoraz väčšiemu zadlžovaniu, až nakoniec k situácii, že v roku 2001 už zostali neuhradené zmenky, pôžičky a úvery vo výške 282 mil. Sk istiny. Postupne prichádzali na list vlastníctva mestskej časti Devín exekučné tituly, došlo k zapisovaniu ťárch a blokácií, a to v takej miere, že s týmito pozemkami už nebolo možné nakladať.
V čase tejto analýzy, t. j. v januári 2003, boli najväčšími zmenkovými veriteľmi Slovenská sporiteľňa 183 mil. Sk (v neskoršom čase odkúpená
pravdepodobne skupinou J&T), Doprastav 40 mil. Sk, SOZPS (odbory) 28,5 mil. Sk, Brno Trust 10,35 mil. Sk a Asset 10 mil. Sk.
Podľa môjho presvedčenia bolo v tom čase možné ešte s veriteľmi jednať, predtým ako by došlo k exekúcii majetku. Mojím zámerom bolo posadiť všetkých veriteľov za okrúhly stôl a presvedčiť ich o dohode, na základe ktorej by sa Devín zaviazal k vráteniu istiny s podmnienkou, že sa veritelia vzdajú nárokov na úroky. Majetok na krytie istiny bol pri cene pozemkov v tom čase dostatočný. Bolo však nutné taktickými jednaniami k takejto dohode dospieť a presvedčiť veriteľov, že na viac ako zaplatenie istiny Devín nikdy mať nebude. To by v tom čase bolo bývalo elegantné riešenie, kde by sa Devín
zbavil všetkých dlhov, na druhej strane daňou za toto riešenie by bola strata celého majetku Devína. Opakujem, toto bol stav v januári roku 2003.
O tento krok – definitívne vyriešiť situáciu sa však vedenie mestskej časti nepokúsilo. Pri súčasných nejasných informáciách ohľadne oddlženia je možné sa domnievať, že zrejme skôr došlo k dohode dvoch najväčších veriteľov, než k skutočnému oddlženiu. Osobne za oddlženie považujem situáciu, keď veriteľ neodvolateľne upustí od vymáhania dlhu, alebo keď tretia osoba takýto dlh preberie na seba. Predpokladám, že v prípade Devína teraz došlo len k vysporiadaniu zablokovaného majetku, čo znamená usporiadanie časti istiny za cenu straty majetku (kauzy Kráľova hora a Lomnická). Nie je možné vylúčiť, že s tým boli spojené aj iné záväzky či podmienky a čiastočné alebo úplne upustenie od úrokov. Bližšie zaujatie stanoviska by bolo možné po sprístupnení aktuálnych dokumentov, dohôd a zmlúv, ako aj uznaných záväzkov. Tieto dokumenty by mali byť podľa zákona o verejnom prístupe k informáciám všeobecne prístupné.
Úroky z nesplatených dlhov Devína predstavujú každé 4 roky zhruba 100 % istiny. Predpokladám, že k dnešnému dňu je výška zmluvných úrokov cca 500 mil. Sk. Dôležité je však, že v januári 2003, teda pred asi 4 rokmi, to bolo podľa analýzy asi 200 až 250 mil. Sk. Teda tým, že sa vtedy nepristúpilo k navrhovanému riešeniu, zvýšil sa dlh Devína o ďalších približne 250 mil. Sk.
Nevyjasnená je aj otázka osobnej zodpovednosti ľudí, ktorí priamo, ale aj nepriamo spôsobili stav, do ktorého sa Devín dostal. Ako viem, zastupiteľstvo odsúhlasilo návrh na postúpenie šetrenia finančnej polícii. Či sa v tejto veci niečo udialo už ale neviem posúdiť, nakoľko aj k tomuto mi chýbajú relevantné informácie.
Musím pritom zdôrazniť, že som robil analýzu len v rámci učtovníctva mestskej časti a nerobil som analýzu účtovníctva Devín Holdingu, a. s. Viem však, že prvotné doklady a zmluvy z prevažnej časti v tom čase neexistovali a mnoho transakcií bolo nejasných.
Rozdielne názory na fungovanie mestskej časti medzi mnou a súčasným starostom ma nakoniec viedli k odstúpeniu z funkcie poslanca a predsedu finančnej komisie koncom roku 2003. Preto nemám za posledné 3 roky o krokoch mestskej časti v tejto oblasti informácie, ktoré by som ako poslanec možno mal. Z tohto dôvodu sú niektoré názory v tomto článku uvedené len v domnienkach.
V záujme podrobnejšieho informovania Devínčanov a verejnosti o tejto problematike dávam redakcii časopisu Devínčan k dispozícii na zverejnenie text spomínanej analýzy z 2. februára
2003.
Ing. Achim Fridrik
Plné znenie analýzy zadĺženosti Devín z 2. februára 2003 Vám prinášame na stiahnutie vo formáte PDF.
Previous page: Primátor Andrej Ďurkovský prijal Devínčanov
Next page: Nesie bitý nebitého….